Astronómovia pomáhajú spresniť dráhu planétky Apophis

V týchto dňoch míňa Zem planétka Apophis, ktorá je od svojho objavenia v roku 2004 stredobodom záujmu astronómov z celého sveta. Prvé výpočty po jej objavení ukazovali 2,7 percentné riziko, že sa v roku 2029 zrazí so Zemou. Výskumy z nasledujúcich rokov síce zrážku so Zemou vylúčili, tento prelet však bude mimoriadne blízky. Z pracoviska na Skalnatom plese planétku už niekoľko nocí pozorujú a skúmajú aj astronómovia zo Slovenskej akadémie vied.

Planétka Apophis bola pomenovaná podľa staroegyptského boha z temného podsvetia Apepa, ktorý sa pokúša pohltiť loď boha Slnka Ra a pripraviť tak ľudí o svetlo.

Objekt má povrch pokrytý najmä z kremičitanov, výrazne oválny tvar a odhadované rozmery 450 metrov v najdlhšej a 170 metrov v najkratšej osi. „Buď ide o veľmi pretiahnuté jedno teleso, alebo dve menšie spojené navzájom akýmsi krkom,” opísal porozovaný objekt Marek Husárik z Astronomického ústavu SAV a dodal: „Už z prvých nocí vidíme efekt rotácie tohto značne pretiahnutého elipsoidu, kedy sa jeho jasnosť každou pozorovanou nocou kolísavo mení.“

Astronómovia zo SAV chcú svojimi meraniami prispieť k spresňovaniu dráhy, ktorá sa mení nielen gravitačnými vplyvmi Zeme a Mesiaca, ale aj vplyvom tzv. tepelného Jarkovského efektu, kedy dochádza k drobnej zmene trajektórie a merateľnej zmene rotácie telesa. Takisto chcú spresniť niektoré jeho fyzikálne parametre.

V piatok 5. marca bude planétka Apophis od Zeme vzdialená 17 miliónov kilometrov. V termíne najtesnejšieho preletu, ktorý bol vypočítaný na 13. apríla 2029 sa bude nachádzať vo vzdialenosti len 31 200 kilometrov od povrchu Zeme. „Je to úžasne blízko, pretože v o málo väčšej vzdialenosti 36 000 kilometrov obiehajú Zem geostacionárne družice,” zdôraznil astronóm. Zo Slovenska budeme môcť tento mimoriadny nebeský úkaz pozorovať približne hodinu pred polnocou v súhvezdí Raka a to dokonca voľným okom.

tisková zpráva Slovenské akademie věd

Pradávný mikroorganismus pomohl odhalit protein spojený s buněčnou odolností vůči stresu

Dosud neznámý protein aRDF způsobuje, že se dvě malé ribozomální podjednotky spojí do dvojice. Výzkumný …

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *