Sciencemag.cz
Doporučujeme
Na našom území v súčasnosti pribúdajú nové environmentálne záťaže spojené s bývalou banskou činnosťou. Príkladom je znečistenie rieky Slaná banskými vodami zo zatopenej bane, ktoré sa začalo len nedávno v roku 2022. Riešenie prináša projekt Minepig, na ktorý získal Ústav geotechniky SAV, v. v. i., potrebné financie z Plánu obnovy a odolnosti SR.
„Banské vody predstavujú známy a vážny ekologický problém, ale dá sa na ne pozerať aj ako na zdroj zaujímavých nerastných surovín. Farebné odtiene od jemne žltej (jarozit) cez oranžovú (schwertmannit) až po čiernu (hematit, goethit) umožňujú využívať túto farebnosť a ponúkajú zaujímavé spojenie vedy a umenia. Predbežne sa ako perspektívne javí ich použitie či už na maľovanie (napríklad farby s olejovým základom) alebo dokonca na farbenie látok,“ vysvetlila Zuzana Bártová z Ústavu geotechniky SAV, v. v. i.
Hlavným cieľom projektu je vypracovanie postupu získavania pigmentov z banských vôd. Získané pigmenty takto predstavujú konečný tuhý produkt úpravy banských vôd s vysokým potenciálom pre komerčné využitie. Projekt je zameraný na opustené ložisko na lokalite Smolník, avšak nové poznatky, resp. výsledky výskumu nadobudnuté počas trvania projektu budú aplikovateľné aj v ďalších lokalitách na Slovensku či v zahraničí, ktoré sú zaťažené historickou alebo súčasnou ťažbou nerastných surovín.
„V závislosti od prvkového zloženia banskej vody môžu takýmto spôsobom vznikať veľmi zaujímavo sfarbené zrazeniny, z ktorých sa dajú pripraviť minerálne pigmenty, pričom vo všeobecnosti je tento koncept získavania pigmentov pre komerčné použitie pomerne nový. Na jednej strane získavame suroviny pre ďalšie využitie, či už ide o spomínane pigmenty alebo niektoré komerčne zaujímavé kovy a polokovy, a na strane druhej sa vysporadúvame s environmentálnou záťažou danej lokality,“ dodala Z. Bártová.
Pri procese tvorby pigmentov sa v prvom rade z banských vôd odstránia zrazeniny na báze železa, ktoré spôsobujú typicky oranžové sfarbenie banských vôd. Oddelí sa tak viditeľná súčasť environmentálnej záťaže, ktorá následne slúži ako samotný pigment. Bakteriálne pigmenty pripravené takto v rámci projektu už boli využité na maľbu na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach s veľmi pozitívnou odozvou.
Práve využívanie živých systémov (ako sú už spomínané baktérie) je základom v procese Bioťažby (Biomining), čo je moderný a ekologický prístup k získavaniu nerastných surovín. V súčasnosti sa proces bioťažby využíva na získavanie predovšetkým medi, niklu a zlata. Je známy fakt, že mnohé bohaté rudné ložiská sú už v súčasnosti takmer vyťažené (hlavne, čo sa týka surovinovej sebestačnosti Európskeho regiónu) a preto využívaním procesov bioťažby budeme vedieť efektívnejšie využívať aj rudy s nízkou koncentráciou kovov ale hlavne staré banské odpady, ktorých máme v Európe neúrekom.
