Slovensko-nemecký tím archeológov skúma vo Vrábľoch už siedmu sezónu jednu z najväčších stredoeurópskych sídliskových aglomerácii roľníkov z mladšej doby kamennej. Nálezisko pochádza z obdobia približne medzi rokmi 5250-4950 pred Kr. Tvoria ho tri sídliskové areály, ktoré majú celkovú rozlohu približne 50 ha. Výskumníci v jednom z nich v uplynulých dňoch odkryli viac ako tri desiatky ľudských skeletov bez hláv, ktorých posledné chvíle života mohli byť mimoriadne kruté.
Na výskume sídliskových areálov vo Vrábľoch sa podieľajú odborníci z Archeologického ústavu SAV, v. v. i. (AÚ SAV, v. v. i.) a Christian-Albrechts-Universität Kiel. Ich doterajšia spolupráca priniesla viaceré zaujímavé zistenia.
„Jeden z areálov bol v záverečnej etape fungovania opevnený priekopou so šiestimi vchodmi do sídliska, ktorú zdvojovala palisáda, čo je v tej dobe v strednej Európe absolútne výnimočné. Podrobným geofyzikálnym prieskumom sme tiež potvrdili prítomnosť viac ako 300 dlhých domov. Je možné, že v jednotlivých etapách fungovania osady mohlo byť naraz využívaných 50-70 domov,“ vysvetľuje vedúci archeologického výskumu za AÚ SAV, v. v. i. Ivan Cheben.
Už v minulých sezónach archeológovia v priestore vstupov odkryli regulárne hroby, ale aj ľudské skelety uložené alebo pohodené na dne priekopy. Najnovšie nálezy sú však pre odborníkov nesmierne zaujímavé a otvárajú veľké množstvo nových otázok.
„V priekope pri jednom zo vstupov sme odkryli kumuláciu ľudských kostí, z ktorých sa nám podarilo vypreparovať najmenej 35 skeletov. Telá pôvodne ležali v rôznych pozíciách – na chrbte, na bruchu, na boku, niektoré v akoby žabej polohe. Spoločným znakom je, tak ako pri predchádzajúcich odkrytých skeletoch, že uloženým jedincom na dne priekopy chýba hlava. Našli sme iba jednu detskú lebku a jednu časť sánky,“ spresňuje antropologička Zuzana Hukeľová z AÚ SAV, v. v. i. a dodáva, že viaceré pôvodné zlomeniny sa ukázali už pri odkryve.
Podľa prvých zistení sú medzi mŕtvymi najmä mladiství. Sprievodné nálezy sa vyskytli v minimálnom množstve. Zaujímavé sú napríklad prevŕtané ľudské zuby, ktoré mohli byť súčasťou akýchsi amuletov.
Medzinárodný tím teraz čaká celý súbor ďalších interdisciplinárnych úloh, ktoré pomôžu v laboratóriách rozlúštiť, či išlo napríklad o zabitých jedincov, obete epidémie alebo o pozostatky po kultových obradoch. Odborníci budú tiež zisťovať, či medzi nájdenými skeletmi boli aj príslušníci so vzájomnými genetickými väzbami a tiež či boli hlavy nasilu oddelené alebo k ich oddeleniu prišlo až po rozklade tela.
„Až potom budeme môcť dešifrovať viaceré otázky o sociálnej kategorizácii vtedajších obyvateľov, pravdepodobne aj o rodiacej sa sociálnej nerovnosti v podmienkach raných poľnohospodárskych spoločností a azda aj rekonštruovať spôsob fungovania či odhaliť príčiny zániku tejto rozsiahlej aglomerácie,“ dodáva na záver riaditeľ AÚ SAV, v. v. i. Matej Ruttkay.
tisková zpráva Slovenské akademie věd