Sciencemag.cz
Doporučujeme
Prachové mraky sú dôsledkom rozpadu alebo zrážok väčších tam prítomných telies, ako sú planéty alebo asteroidy.
Medzinárodný tím astrofyzikov, v ktorom figurujú aj vedci z Astronomického ústavu SAV, v. v. i., objavil unikátnu hviezdu, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou zničila svoj vlastný planetárny systém. Výskumný tím preskúmal asi 2000 hviezd, ktoré majú okolo seba tzv. planetárnu hmlovinu a jedna z nich, s menom WeSb1, vykazovala zvláštne a podozrivé správanie. Výsledky boli nedávno publikované v renomovanom časopise Nature Astronomy.
„Jej jasnosť často náhodne klesá, dokonca až 10-násobne. Niekedy to trvalo dni, niekedy aj týždne, akoby ju niečo tmavé zakrývalo. Následne sme objekt pozorovali na viacerých ďalekohľadoch na Kanárskych ostrovoch s využitím rôznych metód, družicou TESS a jednu noc aj pomocou 1.3-m ďalekohľadu na Skalnatom Plese. Zistili sme, že hviezdu nezakrývajú žiadne iné hviezdy ani planéty, ale veľké prachové mraky. Tieto sa nenachádzajú v jej atmosfére, ale obiehajú okolo hviezdy,“ uvádzajú autori Klaus Bernhard a Dave Jones.
PhD. študent James Munday dodáva, že situácia je komplikovanejšia. Skutočnú centrálnu hviezdu nepozorujú, lebo je príliš horúca a vyžaruje v ultrafialovej oblasti spektra. Pozorujú jej sprievodcu, čím je hviezda podobná Slnku, len o niečo horúcejšia a väčšia. Práve túto hviezdu prachové mraky zakrývajú. Vedci si kladú otázku, odkiaľ sa v priestore veľké a husté prachové mraky zobrali.
„Najpravdepodobnejšie vysvetlenie je, že takéto prachové mraky sú dôsledkom rozpadu alebo zrážok väčších tam prítomných telies, ako sú planéty alebo asteroidy. Tým, že sa z hviezdy-trpaslíka stala obria AGB hviezda, pravdepodobne pohltila okolité planéty. Stratou väčšiny svojej hmoty AGB hviezda zároveň destabilizovala planéty, ktoré obiehali ďalej od nej. Tieto zmenili dráhy, nastal chaos, zrážky objektov, niektoré z nich sa zatúlali k sprievodcovi, kde mohli zrážky a rozpad telies pokračovať a vytvoriť také obrovské prachové mraky. Planéty a prach v blízkosti centrálnej hviezdy síce asi neprežili, ale tie v okolí sprievodcu zrejme áno, a práve vďaka tomu môžeme toto predstavenie sledovať,“ povedal prvý autor štúdie Ján Budaj z Astronomického ústavu SAV, v. v. i.
Astronómovia vysvetľujú, že dnes poznáme už viac ako 5000 exoplanét. Sú to planéty, ktoré obiehajú okolo iných hviezd, podobne ako planéty v našej Slnečnej sústave obiehajú okolo našej hviezdy – Slnka. Väčšina exoplanét obieha okolo normálnych hviezd, ktoré voláme trpaslíky. Počas vývoja takejto hviezdy sa však z trpaslíka stane obor, neskôr ešte väčšia tzv. AGB hviezda a nakoniec paradoxne úplne malý biely trpaslík. Ukazuje sa, že takmer každá hviezda má planéty alebo aj zložitejšiu planetárnu sústavu, kde okrem planét môžu byť aj menšie objekty ako asteroidy alebo kométy. Takéto objekty boli detegované okolo hviezd trpaslíkov, obrov aj bielych trpaslíkov. Bohužiaľ, zatiaľ vieme len veľmi málo o tom, čo sa stane s planétami a planetárnymi sústavami pri AGB hviezdach v období, keď sa obrovská chladná AGB hviezda mení na maličkého horúceho bieleho trpaslíka.
„Medzi AGB hviezdou a bielym trpaslíkom je prechodné štádium, nazývané planetárna hmlovina. Je to akási obálka okolo centrálnej hviezdy, ktorá ale nemá nič spoločného s planétami, iba sa tak ´nešťastne volá´. Obria hviezda počas AGB štádia stratí väčšinu svojej hmoty, ktorá neskôr utvorí spomínanú planetárnu hmlovinu. Tú môžeme pozorovať iba vďaka tomu, že ju osvetľuje centrálna horúca hviezda. Takýto scenár by znamenal, že planéty a planetárne sústavy sú prítomné aj v štádiu planetárnej hmloviny, pričom prechádzajú dosť divokým až násilným vývojom,“ dodal vedec.
