Sciencemag.cz
Doporučujeme
Kliešte prenášajú široké spektrum mikroorganizmov spôsobujúcich závažné infekcie ľudí a zvierat. Odhaduje sa, že na celom svete existuje viac ako 1400 humánne patogénnych druhov vektormi prenášaných baktérií, vírusov a parazitov. Minimálne 60 % z nich sú zoonózne druhy, teda prenosné zo zvierat na človeka.
„V súvislosti s epidemiologickým významom týchto krvcicajúcich ektoparazitov narastá potreba efektívneho boja proti kliešťom. Doteraz najpoužívanejšou stratégiou bola aplikácia chemických akaricídov. No vzhľadom na rastúcu rezistenciu kliešťov voči týmto látkam, ich toxicitu a negatívne dôsledky na životné prostredie je potrebné hľadať alternatívne riešenia, ako sú rastlinné extrakty alebo esenciálne oleje. Kliešte majú tiež rôznych prirodzených nepriateľov ako napríklad niektoré druhy vtákov, baktérie patogénne pre hmyz, entomofágne huby, hlístovce a parazitoidy rodu Ixodiphagus,“ tvrdí Veronika Blažeková z Parazitologického ústavu SAV, v. v. i.
Ixodiphagus hookeri je parazitoidná osička, ktorá napáda rôzne druhy mäkkých (čeľaď Argasidae) a tvrdých (čeľaď Ixodidae) kliešťov vrátane tých, ktoré sa vyskytujú v našich podmienkach (rody Ixodes, Haemaphysalis a Dermacentor).
„Osička kladie vajíčka do tiel nýmf kliešťov, pričom larvy osičiek sa živia vnútorným tkanivom hostiteľa a nacicanou krvou v tele kliešťa. Dospelé jedince sa prehryzú von z tela napadnutej nymfy, čím usmrtia svojho hostiteľa. Tento proces zabraňuje reprodukcii parazitovaných kliešťov, čo robí z I. hookeri vhodného kandidáta pre biologickú kontrolu kliešťov,“ spresnila parazitologička.
Výskum preukázal, že parazitoidné osičky z rodu Ixodiphagus sa môžu podieľať na regulácii výskytu a početnosti populácií kliešťov a môžu do istej miery ovplyvňovať aj dynamiku ochorení vyvolaných kliešťami – prenášanými mikroorganizmami. Parazitované kliešte hynú ešte pred začatím vlastnej reprodukcie, čím sa reguluje aj tranštadiálny a transovariálny prenos patogénnych agens.
„Založili sme laboratórny chov osičiek I. hookeri použitím sterilných („pathogens – free“) kliešťov, čo vytvára priestor pre ich ďalšie praktické využitie. V laboratórnych podmienkach sme dosiahli zvýšenie miery parazitácie kliešťov osičkami o takmer 50 % viac, ako sa vyskytujú v prírode. V blízkej budúcnosti plánujeme vypustenie sterilných kliešťov infestovaných osičkami na lokalitách s vysokým výskytom kliešťov a patogénov, čo môže prispieť k regulácii početnosti populácií týchto krvcicajúcich článkonožcov,“ dodala vedkyňa.
Projekt predstavujevýznamný krok v boji proti kliešťom a ich vektorom, pričom využíva ekologicky šetrné metódy, ktoré majú potenciál zlepšiť verejné zdravie a ochranu zvierat.
