Pseudopus apodus levantinus. Foto: David David, Univerzita Tel Aviv, Tel Aviv-Yafo, Izrael

Nejdelší slepýš

Vedci opísali nový poddruh jaštera z Blízkeho východu. Unikátne slepúchovce si ľudia v oblastiach ich výskytu mýlia s hadmi a nezmyselne ich zabíjajú. Majú pritom viaceré znaky, ktoré ich od hadov jasne odlišujú. Medzinárodná skupina vedcov na čele so zoológom Danielom Jablonskim z Univerzity Komenského v Bratislave publikovala začiatkom apríla štúdiu o slepúchovcoch v časopise Vertebrate Zoology.

Už v roku 2018 pri práci na genetike dvoch poddruhov slepúchovca žltého vedci nečakane objavili neznámu evolučnú líniu, ktorá nezapadala do vtedy poznanej taxonómie jediného žijúceho predstaviteľa starodávného rodu slepúchovcov. Dovtedy boli známe len dva poddruhy slepúchovca – Pseudopus apodus apodus, vyskytujúci sa od Krymu po strednú Áziu, a Pseudopus apodus thracius s výskytom na Balkáne a západnom Turecku. V oblasti Levanty, čiže Blízkeho východu, sa však slepúchovce dlhodobo vyvíjali v izolácii, čo viedlo k evolúcii morfologických a genetických špecifík. Podľa zavedenej taxonómie teda predstavovali neznámy poddruh.

V súčasnej štúdii sa vedci Univerzity Komenského spoločne s kolegami z Európy a Ázie zamerali práve na populácie slepúchovcov v Levante. Na početnom materiáli prevažne z územia Izraela skúmali morfológiu, genetiku a biogeografiu tejto neznámej evolučnej línie. Porovnávali niekoľko stoviek jedincov, ktorí pochádzali z takmer celého areálu, kde sa slepúchovce vyskytujú. Zistené výsledky im dovolili pomenovať túto líniu slepúchovca ako Pseudopus apodus levantinus. „Ukázali sme, že objavená línia sa od dvoch ďalších jasne odlišuje, a preto sme ju taxonomicky klasifikovali. História novej línie pravdepodobne siaha do obdobia pliocénu, má teda niekoľko miliónov rokov,“ vysvetľuje Daniel Jablonski z Prírodovedeckej fakulty UK.

Podľa súčasných znalostí sa slepúchovec z Levanty so svojimi dvomi bratrancami pravdepodobne nestretol. Od areálu, kde sa vyskytujú, je totiž jeho územie izolované a je menšie ako územie Slovenska. S dĺžkou až 140 cm je nový slepúchovec najdlhším beznohým jašterom sveta. Vedci sa nazdávajú, že ich veľkosť a robustnosť môže byť dôvodom, prečo sa stal súčasťou potravy Natúfienov, obyvateľov Levanty pred 15 000 rokmi, ako zistili nedávne archeologické výskumy v Izraeli.

„Tento projekt bol pre mňa výnimočný. Slepúchovce sú úžasné a v mnohých ohľadoch jedinečné tvory a nový taxón podporuje zatiaľ nie dobre vysvetlenú otázku vysokého počtu unikátnych živočíchov Levanty. Vďaka výskytu slepúchovcov mi tento výskum umožnil prepojiť všetky hlavné regióny, ktorými sa v súčasnosti zaoberám – Balkán, Blízky východ a strednú Áziu,“ hovorí zoológ Daniel Jablonski. Definovanie taxonomického statusu živočíchov a rastlín umožňuje ďalší výskum, ale aj ich náležitú ochranu.

tisková zpráva Univerzity Komenského v Bratislave

Unikátní použití karbonového implantátu v páteřní chirurgii

Celý druhý bederní obratel byl u 13letého pacienta s Ewingovým sarkomem poprvé v České republice …

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Používáme soubory cookies pro přizpůsobení obsahu webu a sledování návštěvnosti. Data o používání webu sdílíme s našimi partnery pro cílení reklamy a analýzu návštěvnosti. Více informací

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close