Sciencemag.cz
Doporučujeme
Nežiadúce interakcie medicínskych materiálov po implantácii do ľudského organizmu vedú k zníženiu terapeutickej alebo diagnostickej účinnosti a taktiež môžu viesť k zápalovým reakciám. Preto je dôležité vyvíjať možnosti ochrany implantovateľných materiálov pred odozvou imunitného systému hostiteľského organizmu.
„V našom spoločnom výskume s Ústavom makromolekulovej chémie AVČR, v.v.i. sme vyvinuli nový typ tenkých hydrogélových vrstiev kovalentne naviazaných na rôzne podklady. Ako základný materiál sme použili štatistický kopolymér na báze poly(2-metyl-2-oxazolínu) v kombinácii s monomérom obsahujúcim násobné väzby. Sieťovanie kopolyméru a jeho naviazanie na povrch sa uskutočnilo v jednom kroku pomocou elektrónového beta žiarenia,“ povedal Juraj Kronek z Ústavu polymérov SAV, v.v.i.
Výhodou tejto metódy je podľa vedca možnosť nastavenia hrúbky a tuhosti hydrogélových vrstiev pomocou dávky žiarenia a zloženia kopolyméru.
„Naše výsledky ukázali, že takýmto spôsobom sa podarilo zamedziť nežiadúcej adhézii buniek, čo prispieva k zvýšeniu biokompatibility modifikovaných materiálov. Ďalšou výhodou uvedeného prístupu je praktická realizovateľnosť, keďže zdroje elektrónového žiarenia sú bežne využívané v nemocniciach,“ dodal vedec.
