Bez aerosolů ve vzduchu je noční obloha tmavší

Svetelné znečistenie je rastúci environmentálny problém s nepriaznivými vyhliadkami do budúcnosti. V dôsledku presvetlenia nočného prostredia sa jas oblohy zvyšuje už aj v regiónoch, ktoré donedávna ohrozené svetelným znečistením neboli. Samosprávy po celom svete v snahe zmierniť svetelný smog vynakladajú nemalé finančné prostriedky na modernizáciu alebo reguláciu zdrojov verejného osvetlenia. Dvojica slovenských a amerických vedcov vo svojej najnovšej štúdii upozorňuje, že jas nočnej oblohy pomáhajú znížiť aj iné opatrenia a poukazujú na aerosólové častice. Ich eliminácia v ovzduší môže stmaviť nočnú oblohu až o 60 percent pri nezmenenom výkone mestských zdrojov verejného osvetlenia. Štúdiu uverejnil prestížny vedecký časopis Nature Scientific Report.

Autormi štúdie sú Miroslav Kocifaj z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV a Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského a americký vedec John C. Barrentine z Univerity of Utah. Vedci svoje výsledky opierajú o počítačový model, ktorý na jar 2019 otestovali na observatóriu vo Viedni. Počas experimentu sa atmosférické podmienky zmenili do takej miery, že došlo k dočasnému, ale výraznému vyčisteniu vzduchu. Jas nočnej oblohy nad mestom sa vďaka poklesu množstva aerosólov v ovzduší znižoval o desiatky percent a to už v relatívne malých vzdialenostiach od svetelných zdrojov.

„Aerosólové častice produkované priemyslom alebo dopravou, ktoré sa vo veľkých množstvách bežne vyskytujú v mestských atmosférach, niekoľkonásobne zvyšujú úroveň difúzneho svetla oblohy. Čím sú čiastočky prachu a aerosólu väčšie, tým viac svetla rozptýlia,“ vysvetľuje Miroslav Kocifaj a dodáva: „Rozmerovo veľké častice majú výrazne kratší rezidenčný čas v atmosfére a v krátkom čase rýchlo klesajú k zemskému povrchu. Malých častíc je tak v atmosfére neporovnateľne viac a aj napriek nevýraznému príspevku každej jednej malej častice k svetelnému znečisteniu môžu všetky spoločne spôsobiť dostatočný nárast úrovne svetelného smogu.“

Jas oblohy sa môže meniť aj s chemickým zložením častíc. Čiastočky obsahujúce uhlík, ktoré vznikajú napríklad spaľovaním fosílnych palív alebo priemyselnou činnosťou, veľmi dobre absorbujú svetlo. Naopak, čiastočky minerálnych solí môžu zvyšovať jas nočnej oblohy vďaka efektívnejšiemu rozptylu a menšej absorpcii.

V tejto súvislosti vedci ponúkajú mestským aglomeráciám pomoc. „V princípe vieme cielene pre každé mesto identifikovať najrizikovejšie zdroje znečistenia a tak definovať opatrenia, ktoré treba vykonať v tom-ktorom regióne. Už teraz však s určitosťou môžeme povedať, že vhodnými opatreniami sú lepšia kontrola a regulácia emisií konkrétnych typov aerosólových častíc či inštalovanie elektrolapačov alebo iných technológií v najrizikovejších prevádzkach,“ zdôrazňuje vedec.

„Náš výskum dokazuje, že ak by sa získanými výsledkami začali vážnejšie zaoberať väčšie mestá alebo mestské časti (napríklad v Bratislave), mohli by dosiahnuť výraznejšie zlepšenie podmienok a to aj bez vynaloženia veľkých finančných nákladov na rekonštrukciu verejného osvetlenia,“ dodáva na záver Miroslav Kocifaj.

tisková zpráva Slovenské akademie věd

Objevili univerzální systém pro dopravu nukleových kyselin do buněk

Schopnost doručovat do buňky molekuly různé velikosti usnadňuje využití systému i ve velmi odlišných genových …

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Používáme soubory cookies pro přizpůsobení obsahu webu a sledování návštěvnosti. Data o používání webu sdílíme s našimi partnery pro cílení reklamy a analýzu návštěvnosti. Více informací

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close