Našli dokonale zachovaného druhohorního ještěra

Žil 45 miliónov rokov pred slávnym Tyranosaurom rexom, ale stále vyzerá, akoby ešte pred pár dňami behal medzi stromami a lovil korisť. Telo plaza, ktorý žil na Zemi pred 110 miliónmi rokov, uchovala živica zo stromu vrátane kože a kožných šupín. O dokonale zachovanom jašterovi v mjanmarskom jantári vyšiel v pondelok článok v prestížnom „open access“ časopise Scientific Reports, ktorý patrí pod vydavateľstvo Nature. Jeho hlavným autorom je vedec z Univerzity Komenského v Bratislave Andrej Čerňanský.

Uväznený jašter z jantáru dostal názov Retinosaurus hkamtiensis. Nedospelý jedinec má zachovanú hlavu a prednú časť tela spolu s lopatkovým pletencom a prednými končatinami. Dĺžka lebky je približne iba jeden centimeter. Išlo teda o relatívne malého jaštera, avšak v prípade jantáru sú menšie nálezy bežné. Živica je prirodzená pasca pre mnohé organizmy, a tie potom dokonale zakonzervuje.

„Nikdy nezabudnem na moment, keď som sa v Bangkoku v decembri 2019 pozeral do mikroskopu a v jantári som uvidel jaštera, ktorý bol tak dokonale zachovaný, že vyzeral, akoby zahynul len pred pár dňami. I pre skúseného paleontológa to totiž nebol bežný pohľad,“ opisuje Andrej Čerňanský z Univerzity Komenského začiatky výskumu.

Nález má vo vnútri dokonale trojrozmerne zachovanú kostru. V porovnaní s ostatnými nálezmi z mjanmarského jantáru má perfektne zachovanú kompletnú kožu. Viditeľné sú jednotlivé kožné šupiny, ich tvar, a to ako na hlave, tak i na tele. Dokonca sú zachované zvyšky oka a viečka. Vo vnútri vedci prekvapivo našli priedušnicu a časť priedušiek. Nález predstavuje jedinečnú možnosť vidieť reálny výzor plaza, ktorý chodil po Zemi pred 110 miliónmi rokov. Ide o najzachovalejší nález, čo sa týka mäkkých tkanív. Vo väčšine prípadov sa zvykne zachovať len kostra.

Fosília od svojho objavu precestovala svet. Z Ázie putovala do USA, kde v Texase podstúpila CT. Následne letela do Austrálie, kde vedci pri jej štúdii použili veľmi výkonnú počítačovú tomografiu – synchrotron. Táto metóda im umožnila študovať každý drobný detail tohto pravekého jaštera. Napokon pocestovala do Švajčiarska, kde je dodnes uložená v múzeu.

Fylogenetické analýzy vďaka molekulárnym dátam zaradili plaza Retinosaurus z jantáru ako príbuzného línií Tepexisaurus a Xantusiidae. To poukazuje na zaujímavú hypotézu, že dnešná skupina známa výlučne zo Severnej a Centrálnej Ameriky mohla mať pôvod inde, než indikuje ich doteraz známa biogeografia. To by mohlo súvisieť s raným štiepením línií jašterov počas spodnej kriedy. V tomto prípade niekde v Gondwane (južné kontinenty + India). Mikroplatňa Barma Terrane (dnešné Mjanmarsko) totiž pravdepodobne v čase, keď žil náš jašter, nebola súčasťou Ázie. V danom čase mohlo byť toto územie ostrovom, ktorý sa oddelil od Austrálie a putoval smerom na severozápad.

„Téma je stále dosť kontroverzná a ponecháva priestor na ďalšie interpretácie týkajúce sa pôvodu živočíšnych línií vyskytujúcich sa počas kriedy v tejto oblasti,“ približuje evolučný biológ a paleontológ Andrej Čerňanský z Prírodovedeckej fakulty UK. Vedec sa dlhodobo venuje výskumu stavovcov ukrytých v mjanmarskom jantári, ktorý, zdá sa, ukrýva ešte mnohé tajomstvá.

tisková zpráva Univerzity Komenského v Bratislave

Nanočástice stříbra společně s antibiotiky likvidují i odolné bakterie

Společný antibakteriální účinek kyanografenu s navázanými částicemi stříbra v kombinaci se čtyřmi druhy antibiotik. Vrátit …

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Používáme soubory cookies pro přizpůsobení obsahu webu a sledování návštěvnosti. Data o používání webu sdílíme s našimi partnery pro cílení reklamy a analýzu návštěvnosti. Více informací

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close