Sciencemag.cz
Doporučujeme
Pätnásta sezóna multidisciplinárneho výskumu na egyptskej lokalite Tell el-Retábí sa konala netradične, v máji a júni 2025. Terénne práce nadviazali na oblasti, v ktorých sa kopalo už v predchádzajúcich sezónach. Egyptológovia SAV odkryli viaceré architektúry a nálezy zo sídlisk a pohrebísk z Druhého prechodného obdobia (polovica 18. – polovica 16. storočia pred Kristom) a včasnej 18. dynastie (polovica 16. – koniec 15. storočia pred Kr.).
Okrem prístavby k tzv. Čiernemu domu 3 z 18. dynastie, ktorý slovenskí odborníci skúmali v revolučných rokoch 2012 a 2014, sa hlbšie pod ním našli múry a ohniská z Druhého prechodného obdobia. Architektúry sa nachádzali pod zvyškami erodovanej hradby pevnosti faraóna Ramesseho III z 20. dynastie z 12. storočia pred Kr.
V minulých dvoch sezónach výskum narazil na masívny múr, ktorý bol poškodený zásahmi z tohto a minulého storočia. Širšie vykopávky v tomto roku ukázali, že masívny múr mal asi metrovú hrúbku. Bol súčasťou ramessovskej budovy, z ktorej sa zachovalo iba juhozápadné nárožie. Účel stavby preto zostáva naďalej neznámy.
Základy pre masívny múr boli vyhĺbené do starších vrstiev, ktoré patrili k ďalšiemu čiernemu domu. Novoobjavený dom dostal číslo 4 a zaradil sa do skupiny aj charakteristickým nálezom medeného či bronzového noža. Keďže meď a bronz boli cenné komodity, vzniká otázka, prečo ich obyvatelia zanechali v domoch, spolu so skarabeami, nástrojmi či zdobenými fajansovými nádobami.
Zdá sa, že medené nálezy pochádzali z mladších vrstiev čiernych domov. Podľa podláh sa v čiernom dome 4 zatiaľ zistili tri fázy osídlenia. Na Tell el-Retábí zatiaľ nebolo objavené opevnenie, ktoré by chránilo osídlenie z 18. dynastie. Možno si starí Egypťania boli nadmieru istí svojou bezpečnosťou a mohli byť zle prekvapení. Niečo môže naznačovať nápis faraónky Hatšepsuty, vytesaný koncom včasnej 18. dynastie v chráme Speos Artemidos v hornom Egypte: „Pozdvihla som to, čo bolo rozkúskované od čias, keď boli Ázijci (Hyksósi) uprostred Delty, (v) Avaride, s nomádmi v ich strede, ktorí rúcali to, čo bolo urobené. … Vyhnala som tých, ktorí boli ohavní bohom a odstránila som ich stopy na zemi. … Škoda sa (znova) nestane, pretože Amon rozhodol, že môj výnos zostane (trvalý) ako hory.“ Z nápisu – výnosu môže vyplývať, že počas jej vlády bolo potrebné opäť zakročiť proti nomádom na severe krajiny. Nedá sa vylúčiť, že naznačované škodenie nomádov mohlo postihnúť aj Tell el-Retábí, odkiaľ obyvatelia museli utiecť bez majetku.
V sezóne 2025 z časových dôvodov nepokračovali vykopávky hlbokej priehlbne, skúmanej v dvoch predchádzajúcich sezónach a považovanej za priekopu. Ukázala sa dôležitosť domáceho spracovania a analýzy dát z Egypta. Pri príprave správy do časopisu Ägypten und Levante sa ukázalo, že priehlbeň nemusela slúžiť ako obranná priekopa. Vzhľadom na svoje rozmery a umiestnenie sa mohla skôr využívať ako plavebný kanál. Ním sa na tell mohli dopravovať tovary a ťažké stavebné materiály – kamenné bloky z údolia Nílu. Ich zvyšky sa doteraz nachádzajú na lokalite aj v múzeách.
V prameňoch z Novej ríše sa spomína kanál Itej. Viedol popri chráme slnečného boha Rea v Heliopoli. Predpokladá sa, že ďalej tiekol údolím Tumilát, popri Tell el-Retábí. Plavidlá mohli po kanále dopravovať červenkastý kvarcit z káhirských lomov na Kóm el-Ahmare (Červenom kopci), snehobiely vápenec z káhirského Mokattamu, Tury a Masáry a žuly z horného Egypta. Odbočka z kanála – spomínaná skúmaná priehlbeň, odhadom široká okolo 18 m – mohla umožniť plavidlám pristáť v blízkosti brán do pevností 19. a 20. dynastie. Podobne sa dopravoval stavebný materiál na stavbu chrámov na oboch brehoch v Luxore a Karnaku. Kanál bol asi udržiavaný až do ptolemaiovskej doby, kedy ho obyvatelia používali ako smetisko. Že lodná plavba nebola v tejto oblasti žiadnou raritou ukazujú aj nálezy pri asi 50 km vzdialenej sinajskej pevnosti na Tell Abu Saifi, pri Ballažskom jazere v Suezskej šiji. V ptolemaiovskej a rímskej dobe sa tu nachádzali doky, kde sa stavali a opravovali plavidlá.
