Sciencemag.cz
Doporučujeme
Cieľom je vyselektovať čo najefektívnejší HIV syntetický peptid a jeho nosič.
Vedci Univerzity Komenského v Bratislave (UK) intenzívne pracujú na vývoji HIV vakcíny pomocou nanočastíc. Od objavenia vírusu HIV a s ním spojeného ochorenia AIDS bolo realizovaných už mnoho aktivít zameraných na elimináciu vírusu a zastavenie ďalšieho šírenia epidémie. Jednou zo stále aktuálnych otázok je vývoj efektívnej očkovacej látky.
Klasické prístupy vakcinácie v prípade HIV vírusu zlyhávajú. Ako veľmi pravdepodobné sa ukazuje, že vývoj efektívnej očkovacej látky by mohol byť zavŕšený aj pomocou nanotechnológií, ktoré by mohli podporiť biologickú aktivitu očkovacej látky.
Oddelenie biofyziky na Katedre jadrovej fyziky a informatiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK (FMFI UK) sa v spolupráci s poľskou univerzitou v Lodži zapojilo do riešenia tejto celosvetovo závažnej problematiky a odštartovalo výskumné práce na vývoji HIV vakcíny, v tomto prípade s konceptom použitia nanočastíc – konkrétne dendrimérov a zlatých nanočastíc.
„Pripravujeme komplexy syntetických HIV peptidov (malých bielkovín odvodených zo štruktúry HIV) a ich nosičov, ktorými sú rôzne druhy nanočastíc. Tieto komplexy následne charakterizujeme a študujeme ich interakcie s modelovými biologickými membránami použitím rôznych biofyzikálnych metód. Naším spoločným cieľom je vyselektovať čo najefektívnejší HIV syntetický peptid a jeho nosič – v zmysle schopnosti ich vzájomnej väzby a transportu cez lipidovú dvojvrstvu dendritických buniek,“ vysvetľuje Mgr. Zuzana Garaiová, PhD., z FMFI UK (zodpovedný riešiteľ prebiehajúceho projektu SK-PL-2015-0021 realizovaného s finančnou podporou APVV).
Výskum sa nachádza v štádiu predklinických štúdií, ktorých cieľom je identifikovať, syntetizovať a overiť biologickú aktivitu prípravku – potenciálnej vakcíny proti HIV a jej súčastí. Do medzinárodnej spolupráce je okrem slovenských a poľských vedcov zapojená aj španielska skupina z Univerzity Alcalá de Henares, ktorá pripravuje rôzne druhy nanočastíc, a španielsky tím z Univerzitnej nemocnice Gregorio Marañón, študujúci internalizáciu komplexov do dendritických buniek.
V spolupráci s poľskými kolegami sa vedcom UK podarilo potvrdiť schopnosť troch typov HIV-syntetických peptidov špecificky sa viazať s vybranými a preštudovanými typmi nanočastíc. K dispozícii majú experimentálne zariadenia, pomocou ktorých vedia pripraviť modely biologickej membrány a tieto analyzovať z hľadiska rôznych fyzikálnych parametrov. Biologická membrána je jednou z prvých bariér, ktorú musí HIV-syntetický peptid a nanočastica ako jeho nosič prekonať, aby mohla dopraviť terapeutickú substanciu do antigén-prezentujúcich buniek. Na modelových membránach sa našim vedcom podarilo preskúmať typ a silu interakcie študovaných systémov, ktorá bola v prípade samotných (nekomplexovaných) HIV peptidov nižšia v porovnaní s peptidmi v komplexe s nanočasticami. Tieto zistenia poukazujú na potenciál vybraných nanočastíc spolupôsobiť s lipidovou vrstvou a dopraviť tak HIV syntetické peptidy do vnútra buniek.
Vývoj akejkoľvek novej terapeutickej látky je náročným procesom. Účelom predklinického skúšania je preukázať a stanoviť biologické účinky vrátane výskytu a závažnosti nežiaducich účinkov. Až následne sa môže pristúpiť k podaniu testovanej látky človeku (fáza I až III klinického skúšania), aby sa minimalizovali zdravotné riziká spojené s jej aplikáciou.
„Vysoko oceňujem aktivitu našich vedeckých pracovníkov, ktorí sa rozhodli venovať jednému z najnebezpečnejších prenosných ochorení a hľadať spôsoby jeho eliminácie, medzi ktoré môže v budúcnosti patriť aj HIV vakcína,“ dodáva rektor UK prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD.
