Nález hrobu z obdobia sťahovania národov

Po náhodných nálezoch hrobu zo staršej bronzovej doby a hrobu z neskorej kamennej doby priniesla spolupráca s Policajným zborom SR ďalší dôležitý nález. V meste Gbely majiteľ pozemku počas kopania základových rýh na novú garáž v mieste zbúranej starej garáže a šopy pristavanej k rodinnému domu narazil na ľudskú lebku a ohlásil to polícii. Výjazd polície kopaním rozšíril miesto nálezu a narazil na ďalšiu ľudskú lebku, privolal k nim antropológa, ktorý ich vek určil na viac ako 50 rokov a na tomto základe miesto nálezu obhliadol a následne preskúmal KPÚ Trnava v spolupráci s archeológom Západoslovenského múzea v Trnave. Pri prácach pomáhal aj nálezca a dobrovoľník z Občianskeho združenia Hradiská.

Zistilo sa, že kosti pochádzajú z hrobu, v ktorom boli uložení vo vystretej polohe na chrbte dvaja jedinci ženského pohlavia vo veku 20 až 25 rokov a 25 až 40 rokov, orientovaní hlavou na západ a nohami na východ. Pochovaní boli bez šperkov a príloh. Na jednej kostre bola zistená zaujímavá patologická zmena. Kostrč je výrazne asymetricky postavená. Môže to byť dôsledok posttraumatického stavu, kedy kostrč prirástla ku krížovej kosti. napr. následkom silného narazenia pri páde. Hrob datovala rádiokarbónová analýza do obdobia rokov 421 až 541 n. l., ktoré je známe pod názvom obdobie sťahovania národov. Analýzu spolu s ďalšími zabezpečila Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave.

V období rokov 421 až 541 sídlili na Záhorí zvyšky Kvádov, ale aj Huni, Herulovia, Longobardi a možno aj iné kmene (napr. Góti a Rugiovia). Z týchto kmeňov sú hroby s viacerými jedincami známe z lokalít prisudzovaných Longobardom, i keď len zriedkavo. Záhorie bolo Longobardmi osídlené v rokoch 488 až 560/568, čím sa predpokladané datovanie hrobu značne zužuje na roky 488 až 541.

Zo Slovenska sú pohrebiskové lokality, pripisované Longobardom, známe zo Zohora, Devínskej Novej Vsi, Bratislavy-Rusoviec a Gáňa.

Pre sťahovanie národov je typické okrem pochovávania zvierat, ľudských jedincov do drevených rakiev a umelého deformovania ľudských lebiek aj súdobé vykrádanie hrobov. Absencia akýchkoľvek osobných a priložených predmetov v hrobe a aj narušenie hornej časti trupu jednej kostry napovedá vykradnutiu aj tohto hrobu.

Nález hrobu je prvým známym nálezom z tohto obdobia z katastra mesta a málopočetným z bližšieho okolia Gbiel. Nakoľko sa ľudské kosti našli aj mimo hrobu na viacerých miestach pozemku a vzhľadom na staršie nálezy ľudských kostí z lokality, ktoré neboli archeologicky evidované, hrob takmer určite nie je ojedinelý a nachádza sa tu pohrebisko.

Podľa nálezov mazanice a početných keramických črepov z nádob z rôznych období praveku a rímskej doby je tu aj sídlisko alebo viacero sídlisk. Z kovových nálezov získaných počas výskumu vyniká krúžok z medi alebo zliatiny medi so zahrotenými koncami. Krúžky takéhoto tvaru sa vyskytujú v staršej bronzovej dobe i stredoveku.

Text: Matúš Sládok, KPÚ Trnava

tisková zpráva Památkového úřadu Slovenské republiky

Znovu vyrobí parfémy používané za časů Kleopatry

Jak lidé ve starověku získávali, kombinovali a uchovávali rostlinné esence? A jaké vůně z nich …

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Používáme soubory cookies pro přizpůsobení obsahu webu a sledování návštěvnosti. Data o používání webu sdílíme s našimi partnery pro cílení reklamy a analýzu návštěvnosti. Více informací

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close