Sciencemag.cz
Related Articles
Tím špičkových odborníkov z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (AÚ SAV, v. v. i.) už od roku 2007 intenzívne skúma známe archeologické nálezisko v Bojnej (okr. Topoľčany). Zameriava sa na objasnenie hospodárskeho i politického vývoja tamojšej komunity v siedmom až v desiatom storočí. Vďaka viacerým mimoriadnym objavom archeológovia SAV výrazne posunuli naše vedomosti o najznámejšom období našich starších dejín – o Veľkomoravskej ríši. V tomto roku sa im pomocou rádiokarbónového datovania podarilo potvrdiť jeden z hlavných motívov vzniku bojnianskeho mocenského centra.
Medzi piatimi hradiskami v katastri obce Bojná vyniká monumentálne opevnené sídlo Valy. Už minulé výskumy v tejto lokalite priniesli niekoľko vzácnych nálezov, napríklad zvon či pozlátené plakety z oltára, ktoré sa už stali symbolmi našej kresťanskej i národnej tradície. Aj tohtoročné terénne a analytické práce priniesli viaceré pozoruhodné výsledky.
„Podarilo sa nám potvrdiť, že jedným z hlavných motívov vzniku bojnianskeho mocenského centra bolo využívanie tamojšieho nerastného bohatstva. Podľa radiokarbónového datovania tu v 9. až 10. storočí tavili železnú rudu pre dielne kováčov, ktorí pracovali na hradisku Valy. V jeho blízkosti sa nám v tomto roku s pomocou dobrovoľných spolupracovníkov podarilo identifikovať aj zvyšky milierov, kde sa pripravovalo drevené uhlie pre hutníkov a kováčov,“ spresňuje Karol Pieta z Archeologického ústavu SAV, v. v. i., a dodáva, že podľa nových poznatkov sa so železom pracovalo aj pri neďalekej predrománskej rotunde sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici.
V roku 2024 archeológovia odkryli ďalšie hromadné nálezy železných predmetov, tentoraz už vo vzdialenosti viac ako 300 metrov od zrekonštruovanej východnej brány hradiska Valy.
„V čase hroziaceho nebezpečenstva, ale možno aj z iných, náboženských dôvodov tamojší obyvatelia ukrývali v opevnení, ale aj v jeho širšom okolí desiatky väčších i menších skladov v tej dobe cenených železných nástrojov, náradia a iných predmetov. K týmto obetovaným či uschovaným cennostiam patril aj súdok, z ktorého sa zachovali len železné obruče,“ uvádza archeológ.
