Povrch Venuše, umělecká představa, zdroj: Pixabay, Pixabay License. Volné pro komerční užití

Nové dáta o Venuši získa svet aj vďaka fyzikom SAV

Vesmírna sonda BepiColombo, ktorá od roku 2018 putuje k Merkúru, sa priblížila k Venuši na vzdialenosť 10 720 kilometrov. Vďaka vedcom zo Slovenskej akadémie vied bude možné tento blízky prelet využiť na skúmanie vlastností iónov v jej hornej atmosfére.

Európsko-japonská vesmírna sonda BepiColombo, ktorá v roku 2025 dosiahne orbitu Merkúra, transportuje viacero vedeckých zariadení. Tie budú počas najbližších štyroch dní aktivované. Medzi nimi je aj iónový hmotnostný spektrometer SERENA/PICAM (Planetary Ion CAMera), ku konštrukcii ktorého prispeli aj vedci z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach a bratislavskej technologickej firmy Q-Products.

„Úlohou prístroja PICAM je registrovať distribúciu iónov, čiže ich chemické zloženie, energiu a smer, z ktorého prilietajú. Na rozdiel od našej Zeme, ktorú pred slnečným vetrom chráni jej magnetické pole, Venuša vlastné magnetické pole nemá. Jej magnetosféra je iba indukovaná magnetickým poľom Slnka a jej horná atmosféra významne reaguje s nabitými časticami slnečného vetra. Prelet sondy týmto zložitým fyzikálnym prostredím určite prinesie množstvo cenných poznatkov o tejto našej susednej planéte,“ uviedol Ján Baláž z ÚEF SAV, ktorý sa na konštrukcii sondy priamo podieľal.

Pre samotný ústav je toto v poradí už dvadsiata prvá aktívna vesmírna misia, ku ktorej prispel vývojom a konštrukciou vedeckej prístrojovej techniky. „Okrem toho pracujeme aj na vybudovaní globálnej siete detektorov na monitorovanie airglow žiarenia, podieľame sa na analýze dát z experimentu na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS a pracujeme aj na rozvoji fyzikálnych modelov správania sa kozmického žiarenia v magnetosfére Zeme a heliosfére. Realizujeme tiež merania sekundárneho kozmického žiarenia na Lomnickom štíte,“ dopĺňa vedúci oddelenia kozmickej fyziky ÚEF SAV Pavol Bobík.

Záujem o Venušu významne vzrástol v septembri tohto roka, keď rádioteleskopy v čilskej Atacame a na Havaji detegovali v atmosfére Venuše fosfán, ktorý na Zemi vzniká výhradne biogénnou činnosťou. Doposiaľ bola Venuša pre vysoké teploty, tlak a toxickú atmosféru považovaná za úplne nehostinnú pre život nášho typu. Prítomnosť fosfánu evokuje hypotézu o možnom mikrobiálnom živote vo vyšších vrstvách atmosféry.

tisková zpráva Slovenské akademie věd

Krátké elektrické pulzy by mohly sloužit k léčbě nádorů

Na principu ovlivňování dynamiky mikrotubulů fungují některé chemické způsoby léčby nádorových onemocnění. Výzkum na rozhraní …

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Používáme soubory cookies pro přizpůsobení obsahu webu a sledování návštěvnosti. Data o používání webu sdílíme s našimi partnery pro cílení reklamy a analýzu návštěvnosti. Více informací

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close