Sciencemag.cz
Doporučujeme
Jednu z najinvazívnejších jedovatých žiab na svete, ropuchu ázijskú, ktorej rozšírenie genetickej diverzity v oblasti Indického oceánu nesie stopy ľudskej činnosti, tvoria dva druhy. To zistil kolektív vedcov v štúdii, na ktorej pracoval aj Daniel Jablonski z Prírodovedeckej fakulty UK uverejnenej v prestížnom časopise Nature Communications. Objav mení nielen náš pohľad na evolúciu týchto obojživelníkov v Ázii, ale zároveň poukazuje na dlhodobý vplyv ľudskej globalizácie na biodiverzitu.
Ropucha ázijská je bežná v blízkosti ľudí a ich sídiel od Pakistanu po východnú Indonéziu a často sa stáva neželaným čiernym pasažierom na lodiach či lietadlách. Tento druh v minulosti previezli na Madagaskar a do regiónu Wallacea, oblasti v Indonézii, ktorá patrí medzi kľúčové biodiverzitné centrá sveta. V Austrálii je tento druh zaradený na čiernu listinu kvôli potenciálnej ekologickej hrozbe, podobnej tej, ktorú spôsobila známa ropucha obrovská (Rhinella marina) z Južnej Ameriky. Ropuchu obrovskú zavliekli do Austrálie v roku 1935 s cieľom kontrolovať hmyzích škodcov na plantážach cukrovej trstiny. Namiesto toho sa však stala invazívnym druhom, ktorý negatívne ovplyvňuje miestne ekosystémy. Jej jedovatosť predstavuje hrozbu pre pôvodných predátorov, ktorí nie sú prispôsobení na jej toxíny, a jej rýchle šírenie a vysoká reprodukčná schopnosť viedli k vytlačeniu austrálskych druhov. To sa predpokladá aj v prípade ropuchy ázijskej.
Vedci však teraz vďaka moderným analýzam DNA populácií naprieč Áziou ukázali, že ropucha ázijská nie je jedným druhom. „Náš výskum ukázal, že to, čo sme považovali za jediný druh, je v skutočnosti aspoň dvojica evolučne odlišných populácií, ktoré sa rozišli pred asi 7 miliónmi rokov,“ vysvetľuje Dr. Jablonski, jeden z hlavných autorov štúdie. Prvý druh, so súčasným rozšírením na indickom subkontinente a v Indonézii, našiel nový domov v oblasti Wallacea, zatiaľ čo druhý, pôvodom z juhovýchodnej Ázie, sa dostal až na Madagaskar.
Stopy ľudskej migrácie v DNA ropúch
Asi najprekvapujúcejším zistením však je, že ropuchy z Indonézie sú geneticky totožné s populáciami z južnej Indie. Tieto štáty však oddeľujú tisíce kilometrov súše alebo mora. To naznačuje, že sa do Indonézie nedostali prirodzene. „Pravdepodobne ich tam priviezli ľudia, a to pred niekoľkými storočiami alebo dokonca tisícročiami. Muselo sa to stať už dávno, vzhľadom na to, že sa rozšírili po celom Indonézskom súostroví a zoológovia už začiatkom 20. storočia vedeli o ich prítomnosti. Nevedeli však, že tieto žaby tam nie sú pôvodné,“ hovorí Jablonski. Túto kolonizáciu preto vedci dávajú do súvislosti s Námornou hodvábnou cestou, ktorá spájala Indiu a Indonéziu. Staré ekonomické väzby tejto trasy tak neprispeli len ku spoločnej histórii a kultúrnym podobnostiam medzi Indmi a Indonézanmi, ale pravdepodobne aj k šíreniu žiab.
Ropuchy mohli transportovať zámerne, pretože predstavujú dôležitý prvok v ázijskej kultúre, napríklad pre ich náboženský alebo farmaceutický význam, alebo neúmyselne ako čierni pasažieri. „Je to fascinujúci príklad toho, ako obchod, kultúra a migrácia v staroveku formovali dnešnú biodiverzitu,“ dodáva Jablonski.
Hrozba pre ekosystémy a nové výzvy pre ochranu prírody
Ropuchy ázijské sú nielen invazívne, ale ich vysoká toxicita predstavuje vážnu hrozbu pre mnohé predátory, vrátane ikonického varana komodského, najväčšieho jaštera na svete. Štúdia navyše zdôrazňuje, že Wallacea a Madagaskar tak čelia odlišným ekologickým problémom, keďže každý z týchto regiónov hostí iný druh ropuchy. „Mali by sme analyzovať toxicitu týchto populácií, aby sme dokázali lepšie predpovedať dopady invázií a navrhnúť efektívne ochranárske opatrenia,“ konštatuje Jablonski.
Prečo na tom záleží?
Objav, že ropuchu ázijskú tvoria dva druhy, predstavuje prelomový pohľad na evolúciu týchto obojživelníkov v Ázii a na dynamiku ich invázií. Štúdia zároveň upozorňuje na nebezpečenstvo, ktoré môže vznikať pri šírení druhov v dôsledku ľudskej činnosti. „Ešte aj dnes vidíme dôsledky toho, čo naši predkovia robili pred stovkami alebo tisíckami rokov a to nás na svete nebolo 8 miliárd,“ uzatvára Jablonski. Táto práca tak má potenciál zlepšiť naše chápanie invázií a pomôcť predísť ďalšiemu narušeniu biodiverzity – problému, ktorý je v dnešnej dobe stále naliehavejší.
Dufresnes C, Jablonski D, Ambu J, Prasad VK, Bal Gautam K, Kamei RG, Mahony S, Hofmann S, Masroor R, Alard B, Crottini A, Edmonds D, Ohler A, Jiang J, Khatiwada JR, Gupta SD, Borzée A, Borkin LJ, Skorinov DV, Melnikov DA, Milto KD, Konstantinov EL, Künzel S, Suchan T, Arkhipov DV, Trofimets AV, Nguyen TV, Suwannapoom C, Litvinchuk SN, Poyarkov NA. 2025. Speciation and historical invasions of the Asian black-spined toad (Duttaphrynus melanostictus). Nature Communications. 16: 298. https://doi.org/10.1038/s41467-024-54933-4
