Sciencemag.cz
Doporučujeme
Slovenský a poľský archeologický tím skúmajúci staroegyptské nálezisko Tell el-Retábí preskúmal zvyšky sídliskovej metalurgie, najmä z obdobia Novej ríše a Tretieho prechodného obdobia (zhruba 1550–664 pred Kr.). Zatiaľ čo Tutanchamonova zlatá maska a poklady z kráľovských hrobiek v Tanise z rovnakej doby sú všeobecne známe, bežné používanie kovov v každodennom živote starovekých osídlení zostáva oveľa menej prebádané.
„Len nedávno bola objavená hrobka kráľa Thutmoseho II. a naša štúdia prináša poznatky o metalurgii na obyčajnom sídlisku aj v dobe jeho vlády. Prinášame prvý súbor údajov o spracovaní kovov z obdobia Novej ríše a Tretieho prechodného obdobia v Egypte. Medzi najzaujímavejšie a prekvapujúce objavy patrí identifikácia čerstvo spracovanej medi, pravdepodobne získanej z neďalekej Východnej púšte alebo Sinajského polostrova, datovanej predovšetkým do obdobia začiatku Novej ríše, a teda polovice 2. tisícročia pred Kr. Zatiaľ čo doteraz sa predpokladalo, že všetka meď bola počas Novej ríše recyklovaná, táto štúdia identifikuje Tell el-Retábí ako jednu z lokalít, kde sa novovyťažená meď dostávala do Nílskeho údolia,“ uvádza egyptológ slovenského pôvodu Martin Odler z Newcastle University.
Výskumný tím, ktorého súčasťou sú aj vedci z Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied, tiež identifikoval fragment medeného ingotu, jeden zo zopár ingotov známych z celej histórie starovekého Egypta Okrem toho bola analyzovaná unikátna strieborná ihlica z obdobia Novej ríše, ktorá obsahovala sedem percent olova, zloženie, doposiaľ neznáme spomedzi egyptských strieborných artefaktov.
„Výskum predstavuje takisto prvú systematickú štúdiu metalurgie sídlisk z včasnej doby železnej v Egypte na prelome 2. a 1. tisícročia pred Kr., pričom odhaľuje pokračovanie výroby cínového bronzu, hlavného materiálu z neskorej doby bronzovej, ako aj použitie neobvyklých zliatin medi s olovom, ktoré sa v Egypte zriedka zachovávajú,“ uvádzajú orientalisti SAV.
Štúdia analyzovala 31 vzoriek kovových artefaktov a zvyškov produkcie medi pomocou prenosnej röntgenovej fluorescenčnej spektrometrie na začistených rezoch cez vzorky a metalografickej mikroskopie na identifikáciu špecifických kovových fáz. Výsledky odhaľujú komplexné metalurgické procesy, s použitím rôznych zliatin vrátane cínového bronzu a olovnatej medi. Po prvý raz boli na egyptskom nálezisku zdokumentované dennodenné metalurgické procesy miestnych kováčov. Výskum bol realizovaný s podporou egyptského Ministerstva turizmu a pamiatok, pričom analýzy prebiehali v laboratóriu Francúzskeho ústavu orientálnej archeológie v Káhire.
Štúdia vyšla v prestížnom časopise Egypt and the Levant, indexovanom v databáze Scopus. Jej hlavnými autormi sú egyptológ slovenského pôvodu Dr. Martin Odler z Newcastle University a archeometalurg Ing. Jiří Kmošek z Akadémie výtvarných umení vo Viedni a Ústavu jadrovej fyziky Českej akadémie vied. Na výskume spolupracovali aj vedci z Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied v Bratislave (výskumný projekt Na pomedzí. Hranice v živote a život v pohraničí starovekého Egypta, APVV-20-0116) a Varšavskej univerzity, ktorí Tell el-Retábí skúmajú už viac ako 15 rokov.
Viac o výskumnej lokalite
Tell el-Retábí, nachádzajúci sa vo údolí Tumilát, slúžil ako významná osada a vojenská pevnosť od obdobia Druhého prechodného obdobia cez Novú ríšu až po Tretie prechodné obdobie. Jeho strategická poloha na severovýchodnej hranici Egypta z neho robila kľúčový bod obchodu a kultúrnej výmeny. Archeologický výskum na mieste starostlivo sleduje jemnú stratigrafiu náleziska, čo umožňuje kovovým pozostatkom poskytovať detailný pohľad na stáročia vývoja metalurgie na tomto mieste. Táto štúdia je venované pamiatke Květy Smolárikovej, váženej členke expedície, ktorá nás minulý rok opustila.
Odler, Martin, Jiří Kmošek, Veronika Verešová, Lucia Hulková, Łukasz Jarmużek, Agnieszka Ryś-Jarmużek, Anna Wodzińska, Jozef Hudec, and Sławomir Rzepka. 2024. ‘Unearthing Fresh Copper of Tell El-Retaba: From the Second to the Third Intermediate Period’. Ägypten und Levante XXXIV, strany 419–453. Doi: 10.1553/AEundL34s41.
